Veronika Šándorová

Blíži sa čas môjho odchodu domov, ale predtým než odídem, by som Vám rada zhrnula, čo som tu za tých krásnych 5 mesiacov zažila.

Hneď v prvý týždeň som sa zúčastnila adaptačného programu s názvom Skřipina. Veľmi sa mi tam páčilo, pretože som ešte nemala možnosť zúčastniť sa na takomto programe. Spolu s deckami sme sa hrali rôzne hry (športové, vedomostné ale aj logické), prechádzali sme sa okolo rieky a užívali krásnu prírodu okolo nás. Ešte v septembri sme absolvovali seminár Z Európy do Ivančíc, kde sme na školách prezentovali svoju krajinu, zvyky a tradície. Veľmi sa mi to páčilo, pretože som sa dozvedela veľa nových vecí o ostatných dobrovoľníkoch a ich kultúre.

Koncom októbra som mala možnosť  zúčastniť sa a spolupodielať sa na jednej veľkej akcii s názvom Ať žijí duchové. S prípravou sme už začali na začiatku októbra. Najprv sme  spravili pozvánky, ktoré sme potom povystrihovali a rozdali deckám do škôl. Počas prípravy som sa naučila veľa nových vecí ako napr. robiť girlandy tekvíc, netopiera, ducha z krepového papiera a iné, ktorými sme potom vyzdobili miesto konania tejto akcie čiže park Réna.  Najväčší zážitok som však mala z toho, keď som videla aké sú deti šťastné a s akou radosťou plnia rôzne úlohy, ktoré sme pre nich pripravili na jednotlivých stanovištiach.

Počas môjho pobytu som absolvovala aj niekoľko výukových programov napr. Toulky po Ivančické minulostí, Nehoda není náhoda, Zvírecí šatník a Hodně štědrý Štedrý večer.

S príchodom adventu sú spojené aj rôzne tradície ako napr. pečenie mikulášskych perníkov, výroba vianočných dekorácií a darčekov, ale aj príchod Mikuláša.  Koncom novembra v jedno nedeľné popoludnie priestory SVČ voňali samými dobrotami. Piekli sa totiž Mikulášske perníky. Nielen deti ale aj ich rodičia si mohli pomocou rôznych formičiek, ktoré boli pre nich prichystané, vyrobiť rôzne perníkové tvary, ktoré potom ozdobili bielym snehom. Prvý decembrový týždeň sa niesol v duchu blížiacich sa Vianoc, kedy si deti mohli vyrobiť  adventný veniec, rôzne priania, sviečky zo včelieho vosku, prestieradlo, vianočné ozdoby a mnoho ďalších vecí.  Tak ako každoročne aj teraz 5.decembra dorazil do Ivančíc Mikuláš s anjelom, Lucifer so svojou paňou a čerti. Na námestí sa zišli deti so svojimi rodičmi a netrpezlivo čakali kým sa dostanú k Mikulášovi, aby mu mohli zarecitovať nejakú básničku. Veľmi som si užívala toto popoludnie.

Vianočné sviatky som strávila doma v kruhu svojich najbližších. Na Slovensku máme podobné zvyky a tradície počas Vianoc ako v Česku. Síce nájdu sa aj nejaké výnimky. Na výukových programoch o Vianoc som sa dozvedela, že veľa rodín si vianočný stromček stavia až na Štedrý deň, kým u nás niektoré rodiny ho už majú postavený týždeň dopredu. Na Slovensku tiež nie je zvykom napr. rozkrajovanie jablka na polovicu. Naopak  u nás je zvykom hádzať orechy do kútov izby, kde sa koná večera. Orechy symbolizujú zdravie, šťastie, peniaze a lásku.

V prvý januárový týždeň sme mali možnosť vyskúšať si aj niečo iné čo sme doteraz robili. Mne sa ten nápad veľmi páčil, lebo vždy som chcela stráviť aspoň jeden deň v detskom centre. Veľmi sa mi tam páčilo, lebo som sa mohla nachvíľu vrátiť do čias môjho detstva. Páčili sa mi aj iné aktivity ako napr. futbal, popoludnie v R-klube alebo New Bej Clube.

Určite by som odporučila všetkým, aby si vyskúšali, aké je to byť dobrovoľníkom. Ak by som mala zhrnúť čo mi Európska dobrovoľnícka služba dala, tak je to určite pocit nezávislosti, naučila ma ako sa stať viac zodpovednou, dalo mi to odvahu v komunikácii s ľuďmi a rozšírila oblasť mojich možností. Vďaka nej som mala možnosť stretnúť sa a spoznať veľa nových ľudí a ich kultúru.

Na záver by som sa chcela poďakovať Stredisku voľného času, že mi umožnilo byť, aj keď len na krátky čas, súčasťou ich skvelého tímu. Veľmi sa mi tu páčilo a odchádzam domov s novými skúsenosťami a poznatkami, ktoré som sa za ten čas naučila.

Veronika Šándorová, dobrovolnice EDS